Založiť webovú stránku alebo eShop

SLOVENSKO

GEOGRAFIA A TOPOGRAFIA

 

       Slovensko je rozlohou malá (49 014 km²) vnútrozemská krajina v strednej Európe. Z východu na západ meria vzdušnou čiarou 428 km a zo severu na juh maximálne 195 a minimálne 76 km. Susedmi sú na juhu Rakúsko (127,2 km) a Maďarsko (679 km), na východe Ukrajina (98 km), na severe Poľsko (597,5 km) a Česká republika (267 km). Podľa niektorých metodík merania práve na Slovensku pri obci Kremnické Bane sa nachádza geografický stred Európy. Administratívne sa delí na osem samosprávnych celkov. Hlavným mestom je Bratislava. Takmer 60 percent celej populácie žije v 138 mestách, zvyšok v 2 883 obciach.
       Reliéf krajiny je veľmi pestrý, striedajú sa nížiny i členité pohoria a medzi horami sú malebné kotliny. Povrch stúpa z juhu na sever z úrodnej najväčšej Podunajskej nížiny (10 tisíc km²) a Záhorskej nížiny na juhozápade, Východoslovenskej nížiny na východe. Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty. Tiahnu sa od juhozápadu popri západnej a severnej hranici až na východ. Ich súčasťou sú Malé Karpaty, Biele Karpaty, Javorníky, Malá a Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry.
      Vysoké Tatry sú najmenšími európskymi veľhorami (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku). Charakterizuje ich rozoklaný reliéf a na malej ploche mimoriadne veľká koncentrácia prírodných krás. V porovnaní s Alpami nemajú ľadovce. Milovníci ich nazývajú aj Alpy v miniatúre. Ich najvyšším končiarom je Gerlachovský štít (2 655 metrov nad morom), ktorý je najvyšším bodom krajiny. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza aj najvyššie položená usadlosť na Slovensku: Štrbské Pleso (1 350 metrov nad morom).
Najnižším miestom krajiny je Klin nad Bodrogom na východnom Slovensku (94 metrov nad morom) na hranici s Maďarskom.
Niekoľko pohorí (Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Poľana na strednom Slovensku, Vihorlat a Slanské vrchy na východe krajiny) má vulkanický pôvod.
Predovšetkým horské a podhorské oblasti ukrývajú v podzemí vyše 1 200 jaskýň. Mnohé majú nádhernú kvapľovú výzdobu. Štrnásť jaskýň je prístupných verejnosti.
Najdlhšou jaskyňou je vyše 30 km dlhý demänovský jaskynný systém v pohorí Nízke Tatry. Demänovská ľadová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa majú ľadovú výzdobu. Skutočným unikátom je Ochtinská aragonitová jaskyňa, pretože je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete. Patrí k jaskyniam Slovenského krasu, ktoré tvoria jeden celok s jaskyňami Aggtelekského krasu v Maďarsku a sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Do tohto zápisu patrí aj Dobšinská ľadová jaskyňa.
Vyše 40 percent územia sa nachádza medzi výškami 300 až 750 metrov nad morom a ďalších približne 40 percent leží do 300 metrov nad morom. Takmer polovicu územia Slovenska (24,3 tisíca km²) tvorí poľnohospodárska pôda, z toho orná pôda 14,3 tisíca km². Pestujú sa na nej obilniny, krmoviny, cukrová repa, zelenina, ovocie. Lesy, bohaté na zver, pokrývajú asi 20 tisíc km², čiže približne 40 percent územia. Za posledných 45 rokov ich celková výmera vzrástla o desatinu.
Najmä v horských a podhorských oblastiach sa nachádza deväť národných parkov. Najväčšími sú Tatranský národný park (738 km²) a Národný park Nízke Tatry (728 km²). Bukovské pralesy vo Východných Karpatoch, ktoré sú súčasťou Národného parku Poloniny, sú tiež zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. (V tomto zozname sú aj štyri ďalšie slovenské lokality kultúrneho významu.) Okrem národných parkov je na Slovensku ešte 35 chránených území.
      Severné Slovensko je hranicou európskeho rozvodia medzi Baltikom a Čiernym morom. Úplnú väčšinu vôd odvádzajú slovenské rieky do Dunaja, najväčšej stredoeurópskej rieky, ktorá preteká na 153-kilometrovom úseku juhozápadným Slovenskom, pričom väčšina tohto úseku tvorí hranicu s Maďarskom. Východoslovenské toky zásobujú na maďarskom teritóriu rieku Tisa, ktorá sa v Srbsku vlieva do Dunaja. Najdlhšími slovenskými riekami sú Váh (406 km), Hron (298 km) a Nitra (193 km).
Jazerá majú predovšetkým ľadovcový pôvod. Najviac (až 105) je vo Vysokých Tatrách. Najväčším je Veľké Hincovo Pleso s plochou 20,08 ha a hĺbkou až 53 m. Jazerá sú aj v sopečných pohoriach. Najväčšie je Morské oko v pohorí Vihorlat. Má plochu 13 ha a je až 26 m hlboké.
      Najmä v druhej polovici 20. storočia vzniklo na Slovensku viacero umelých vodných plôch pre energetické a vodárenské účely. Najväčšie sú Liptovská Mara (360 miliónov m³ vody), Oravská priehrada (346 miliónov m³ vody) a Zemplínska Šírava (334 miliónov m³ vody). Kuriozitou medzi umelými jazerami je sústava nádrží rozličnej rozlohy (takzvané tajchy), vybudovaných v 16. až 18. storočí okolo Banskej Štiavnice na prevádzku banských zariadení.
V krajine je vyše tisíc prameňov minerálnych i termálnych vôd s rozličným zložením. Viaceré z nich sú liečivé a ich účinok sa využíva už niekoľko storočí. V sedemnástich lokalitách s liečivými vodami sú štátom uznané oficiálne kúpeľné zariadenia s kvalitnou lekárskou starostlivosťou a medzinárodnou klientelou. Najvýznamnejšími sú Piešťany, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice a Bardejov. Ďalšie štyri lokality sú oficiálnymi klimatickými kúpeľmi.
Napriek tomu, že sú medzi priemernými teplotami značné regionálne i miestne rozdiely, množstvom zrážok i slnečného svitu sa Slovensko nachádza na hranici medzi kontinentálnym a oceánskym podnebím.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk

TOPlist