Založiť webovú stránku alebo eShop

SLOVENSKÉ POHORIA

SLOVENSKÉ POHORIA:

Tríbeč - tiahne sa severovýchodným smerom nad mesto Nitra. Na západnej strane ho ohraničuje rieka Nitra, na  severovýchode susedí s pohorím Vtáčnik. Na západe ho oddeľuje od pohoria Pohronského Inovca rieka Žitava a severný okraj Žitavskej pahorkatiny. Na juhozápade sa bezprostredne dotýka mesta Nitra. Pohorie je dlhé takmer 50 km, najväčšiu šírku má 18 km / rozloha 496 km2/. Patrí medzi jadrové pohoria a je súčasťou CHKO Ponitrie. Veľkú časť pohoria pokrývajú krásne listnaté lesy, v ktorých dominuje dub a hrab, primiešaný je i buk. V oblasti dúbrav sú charakteristické početné kremencové hôrky, ktoré výrazne vystupujú nad svoje okolie. Tríbeč je známy vo svete bohatým výskytom a chovom raticovej zveri. Žijú tu srnce, jelene, daniele, muflóny i diviaky. V lesoch, v okolí Topoľčianok bola v r. 1906 založená zvernica s chovom jeleňov. V pohorí je pomerne hustá sieť turistických značených trás, nachádza sa tu niekoľko prírodných rezervácií, najmä lesostepného charakteru. Turistov sem priťahujú i tajomné zrúcaniny tríbečských hradov, ako i množstvo historických a kultúrnych pamiatok. Najvyšším vrchom je Veľký Tríbeč / 829 m n.m./.
Vtáčnik - je pohorie budované sopečnými andezitmi a je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria, ktoré spadá pod Vnútorné Západné Karpaty. Rozprestiera sa v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji, v okresoch Žarnovica, Žiar nad Hronom, Partizánske a Prievidza / rozloha 356 km2/. Na území Vtáčnika sú časté zosuvy. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch zaberajú prevažne listnaté lesy s prevahou dubu, buku a hrabu, no vyskytujú sa i zmiešané lesy /buk a jedľa/. Na odlesnených častiach územia sa nachádzajú lúky, pasienky, kroviny a aj orná pôda. Najvyšší vrch je Vtáčnik / 1346 m n.m./. Vtáčnik je súčasťou CHKO Ponitrie.            
Pohronský Inovec - rozprestiera sa na strednom Slovensku na území Nitrianskeho kraja v okrese Zlaté Moravce a na území Banskobystrického kraja v okrese Žarnovica. Patrí do oblasti Slovenské stredohorie, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 143 km2/. Reliéf pohoria je prevažne vrchovinový, v strednej a severozápadnej časti si zachoval tvar náhornej planiny s pahorkatinou až nižšou vrchovinou. Na zvyšky andezitových prúdov sa viažu skalné útvary. Pohorie patrí do teplej a mierne teplej podnebnej oblasti. Oblasťou pretekajú rieky Hron a Žitava. Pohorie pokrývajú listnaté lesy s prevahou dubových lesov, no pomerne často sa vyskytuje tiež dubovo-hrabové či cerové lesy a v severnej časti pohoria bukové lesy. Lokálne sa vyskytujú sutinové javorové lesy. Časti pohoria, ktoré boli odlesnené sú pokryté ornou pôdou, lúkami a pasienkami. Pre toto pohorie je typické rozptýlené štálové osídlenie kopaničiarskeho typu. Najvyšším vrchom je Veľký Inovec / 901 m n.m./.
Považský Inovec - je jadrové pohorie, ktoré sa nachádza na západnom Slovensku v Trenčianskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji, v okresoch Bánovce nad Bebravou, Hlohovec, Nové mesto nad Váhom, Piešťany, Topoľčany a Trenčín. Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 453 km2/. Pohorie je dlhé 45 km so šírkou 15 až 25 km. Mohutnejšie je na severe a smerom na juh pozvoľne klesá do Podunajskej nížiny. V pohorí pramenia iba malé toky, avšak hlavne v severnej časti je pomerne častý výskyt prameňov minerálnej vody – tzv. kyselky. Medzi najdôležitejšie patria termálne vody vyvierajúce v Piešťanoch (liečivá voda s teplotou až 60°C). Na území rastú listnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších dubo-hrabiny a v najvyšších bučiny.
Považský Inovec patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej a v najvyšších do chladnej klimatickej oblasti. Zaujímavosťou je i jaskyňa Čertova pec v ktorej sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie na území Slovenska. V oblasti sa nachádza mnoho nenáročných či len mierne náročných turistických trás. V zime je pohorie vhodné na bežkovanie, lyžiari uprednostňujú stredisko Bezovec, no v pohorí sa nachádza i niekoľko menších zjazdoviek s vlekom. Lezci vyhľadávajú hlavne Beckovské hradné bralo, či cvičné terény pri hrade Tematín alebo v Sokolích skalách. Najvyšším vrchom je Inovec / 1042 m n.m. /.

Myjavská pahorkatina - sa rozprestiera na západe Slovenska v Trnavskom kraji v okrese Senica a v Trenčianskom kraji v okresoch Myjava a Nové Mesto nad Váhom. Patrí do oblasti Slovensko-moravských Karpát, ktoré sú súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 371 km2/. Myjavská pahorkatina má mimoriadne pestrú geologickú stavbu. Budujú ju paleogénne flyšové horniny, horniny bradlového pásma, sedimenty vrchnej kriedy či neogénne usadené horniny. Menšia Západná časť patrí k povodiu Moravy – odvodňujú ju rieky Myjava a Brezová, väčšia východná časť patrí k povodiu Váhu - tú odvodňujú potoky Kamečnica, Korytánka, Jablonka, Tŕstie a Holeška, ktoré sa najprv vlievajú do Dudváhu a potom do Váhu. Patrí do teplej, vo vyšších polohách mierne teplej klimatickej oblasti. Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam s častým striedaním lúk, pasienkov, lesných plôch a oráčin. Pre Myjavskú pahorkatinu je typické roztratené kopaničiarske osídlenie. Nachádzajú sa tu tri mestá:  Myjava - Stará Turá - Brezová pod Bradlom. Najvyšším vrchom je Bradlo / 543 m n.m./.


Strážovské vrchy - je jadrové pohorie a nachádzajú sa  na rozhraní západného a stredného Slovenska, v Trenčianskom a  Žilinskom kraji, v okresoch Bánovce nad Bebravou, Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín a Žilina. Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá spadá do Vnútorných Západných Karpát / rozloha 929 km2/. Reliéf je mimoriadne členintý, od pahorkatín, k vrchovinám, cez hornatiny až k veľhornatinám. Pohorie sa nachádza v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Väčšinu územia pokrývajú lesy ( najmä bučiny, nižšie dubové lesy a vyskytujú sa i borovice). Zarovnané plochy boli čiastočne odlesnené a premenené na polia, lúky či pasienky. V roku 1989 boli Strážovské vrchy vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť, pod ktorú spadajú aj susedné Súľovské vrchy. Najvyšším vrchom je Strážov / 1213 m n.m./.

Súľovské vrchy - sa rozprestierajú na severozápadnom Slovensku v Žilinskom a Trenčianskom kraji, v okresoch Bytča, Považská Bystrica a Žilina. Patrí do Fatransko–tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 193 km²/. Je to rozlohou malé, nevysoké pohorie, ktoré je nenáročné na prechod. Budované sú vnútrokarpatským paleogénom, v ktorom vynikajú bralné útvary, doliny a drobné vnútrohorské kotliny. Inverzný erózny reliéf je charakteristický pre celé pohorie. Povrch má vrchovinový a hornatinový charakter. Súľovské vrchy patria do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Vrchy sú rozdelené na tri podcelky: Skalky - Súľovské skaly - Manínska vrchovina
Väčšinu územia pokrývajú zmiešané lesy, okrajové časti pohoria sú odlesnené, v súčasnosti využívané ako poľnohospodárske plochy. Strediskom oblasti je obec Súľov-Hradná. Súľovské vrchy sú súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Najvyšším vrchom je Veľký Manín / 891 m n.m./.

Malé Karpaty - sa rozkladajú na západnom Slovensku v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom a ako hradby oddeľujú Záhorskú nížinu od Podunajskej nížiny. Patria do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Delia sa na Devínske, Pezinské, Brezovské a Čachtické Karpaty / rozloha 820 km2/. Malé Karpaty sú jadrovým pohorím. Reliéf je prevažne vrchovinový. Oblasť patrí do teplej a vo vyšších polohách do mierne teplej klimatickej oblasti. Rastú tu prevažne listnaté lesy ( v nižších polohách prevláda dub a vo vyšších buk). Na juhovýchodných svahoch sa pestuje vinič. Malé Karpaty sú jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Jedinou sprístupnenou jaskyňou Malých Karpát je jaskyňa Driny. Najvyšším vrchom je vrch Záruby / 768 m n.m. /.
Biele Karpaty - patria do oblasti Slovensko-moravských Karpát, ktoré je súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Rozprestierajú sa na západe Slovenska, v Trnavskom a Trenčianskom kraji, v okresoch Skalica, Senica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom,Trenčín, Ilava a Púchov / rozloha 655 km2/. Pozdĺž celého pohoria prechádza štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republikou. Reliéf je hladko modelovaný, prevažne vrchovinový a hornatinový. Patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Pre územie je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Povrch je značne zalesnený(prevažne bukové lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové lesy), odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, polí a pasienkov. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina / 970 m n.m./.
Javorníky - sa rozprestierajú v severozápadnej časti Slovenska, v Trenčianskom a Žilinskom kraji , v okresoch Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča, Čadca, Považská Bystrica a Púchov. Patria do oblasti Slovensko-moravských Karpát / rozloha 884 km2/. Často sa striedajú prachové ílovce s plochami pieskovcov a čiastočne horninami bradlového pásma. Severnú časť tvorí masívny hornatinový reliéf, južnejšiu nižšiu časť vrchovinový reliéf. Územie patrí do mierne teplej a zo zvyšujúcou sa nadmorskou výškou prechádza do chladnej klimatickej oblasti. Povrch je z väčšej časti pokrytý lesom. Prevažujú ihličnaté lesy, avšak vyskytujú sa aj zmiešané a listnaté lesy. Na území s roztrateným kopaničiarskym osídlením sú odlesnené plochy pokryté trvalými trávnatými porastmi, v nižších polohách poliami. Do pohoria Javorníky zasahuje časť CHKO Kysuce. Najvyšší vrch je Veľký Javorník / 1071 m n.m./. Zaujímavosť:
Vyskytuje sa tu najväčší slovenský povrchový prameň ropy v obci Korňa. Klokočovské skálie patrí k málo známym, no veľmi zaujímavým prírodným pamiatkam. Je to morfologický útvar, predstavovaný pieskovcovo-zlepencovou skalnou hranou dlhou 300 metrov s relatívnou výškou 15-25 metrov. Morfologickú ojedinelosť objektu zvýrazňuje výskyt zlepencov s výraznou guľovitou odlučnosťou. Pieskovcové kamenné gule v lokalite Milošová-Megoňky sú najväčšie svojho druhu na svete. Priemer najväčšej z nich je 2,6m. Ich vznik doposiaľ nebol jednoznačne vysvetlený.
Kysucká vrchovina - sa rozprestiera na severozápade Slovenska na území Žilinského kraja v okresoch Čadca, Námestovo, Kysucké Nové Mesto,Žilina a Dolný Kubín. Patrí do oblasti Stredné Beskydy, ktorá je súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 408 km2/. Mimoriadne pestrý reliéf tohto rozpojeného pohoria má pahorkatinový, podvrchovinový až hornatinový charakter. Pôvodne povrch pokrývali prevažne bukové lesy, ktoré však boli v značnej miere nahradené smrekovými lesmi. Odlesnené časti zaberajú lúky, pasienky, polia, sekundárne kroviny či roztratené osídlenia – tzv. rale. Oblasť patrí do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Nachádza sa tu vodná nádrž Nová Bystrica. Najvyšším vrchom je Pupov vrch / 1095 m n.m./.
Kysucké Beskydy - sa nachádzajú na severe stredného Slovenska na hranici s Poľskom. Rozprestierajú sa v Žilinskom kraji v okresoch Čadca a Námestovo. Svojou polohou spadajú do oblasti Stredné Beskydy, ktoré sú súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 150 km2/. Hladko modelovaný reliéf má vrchovinový a vysočinový charakter. Kysucké Beskydy sa nachádzajú v mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je čiastočne odlesnený, vzniknuté plochy ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov sa striedajú s plochami prevažne smrekových lesov.
Veľkú časť územia Kysuckých Beskýd tvorí CHKO Kysuce, ktorá bola vyhlásená v roku 1984 (je rozdelená na Javornícku a Beskydskú časť). Na svahoch najvyššieho vrchu Veľká Rača sa nachádza najvýznamnejšie lyžiarske stredisko Park Snow Veľká Rača Oščadnica. Územie je zaujímavé aj typickým valšským a kopaničiarskym osídlením. Najvyšším vrchom je Veľká Rača / 1236 m n.m./.
Skorušinské vrchy - sa nachádzajú na severe Slovenska v Žilinskom kraji, v okresoch Tvrdošín a Dolný Kubín. Pohorie patrí do Podhôľno-magurskej oblasti, ktorá je súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 192 km2/.
Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria Západné Tatry. Od Roháčov ich oddeľuje Podtatranská brázda, ktorú tvoria Blatná a Tichá dolina. Skorušinské vrchy sú budované usadenými horninami vnútrokarpatského paleogénu, prevažne pieskovcami a zlepencami.  Reliéf Skorušinského pohoria predstavuje masívny chrbát rozčlenený hlbokými dolinami riečky Oravica a Studeného potoka. Pôvodné smrekové lesy s prímesou buka a jedle sa zmenili na smrekové monokultúry. Časti povrchu pokrývajú trvalé trávnaté porasty. Počas leta je tu možnosť zberu lesných plodov a húb. Skorušinské vrchy sa delia na podčasti - Kopec (1251 m) - Skorušina (1314 m) - Oravická Magura (Magura 1232 m). Z rozhľadne na vrchole najvyššieho vrchu Skorušina je vidieť hlavný hrebeň Roháčov na juhu, Veľký Choč (1611 m) na juhozápade, Veľký Rozsutec (1610 m) na západe, Oravskú Maguru, Oravskú priehradu, Oravské Beskydy a Babiu horu (1725 m) na severe a rozľahlú Oravskú kotlinu na východe.
Skorušinské vrchy patria do chladnej klimatickej oblasti. Severne pod vrchom Skorušina, v doline riečky Teplica, neďaleko obce Brezovica je vybudované lyžiarske stredisko s umelým zasnežovaním a dobre udržiavanými zjazdovkami. Skorušinské vrchy poskytujú ideálne podmienky pre letnú aj zimnú turistiku. Časť pohoria patrí do národného parku TANAP a jeho ochranného pásma. Najvyšším vrchom je Skorušina / 1314 m n.m./.
Krupinská planina - sa rozprestiera na juhu stredného Slovenska v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji v okresoch Veľký Krtíš, Krupina, Zvolen, Detva a Levice. Patrí do oblasti Slovenské stredohorie, ktoré je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 853 km2/. Pre charakter reliéfu sú typické horizontálne tabuľové štruktúry. Jednotvárnosť reliéfu miestami narušujú andezitové tvrdoše. Rieky a potoky sa na planine lúčovito roztekajú a tým vytvorili hlboké kaňonové doliny, z ktorých najznámejšie sú Litava a Malá Litava. Planina sa postupne mierne zvažuje zo severu, kde dosahuje výšku medzi 600 až 800 metrov nad morom, smerom k juhu dosahuje výšku len okolo 300 metrov nad morom
Územie odvodňujú predovšetkým riečky Tisovník, Stará rieka, Plachtinský potok Krupinica, Litavica a Litava. Všetky povrchové toky patria do povodia Ipľa. Pohorie spadá do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Povrch Krupinskej planiny  je činnosťou človeka značne premenený. Zalesnené časti predstavujú predovšetkým hrabové a dubové lesy, naopak odlesnené plošiny sa využívajú ako polia, lúky a pasienky či ovocné sady. Pre Krupinskú planinu je typické roztratené laznícke osídlenie. Vojenský výcvikový priestor Lešť, ktorý je neprístupný pre verejnosť, zasahuje do pohorí Javorie,  Ostrôžky a Krupinská planina a patrí medzi najznámejšie výcvikové priestory v strednej Európe. Najvyšším vrchom je Kopaný závoz / 775 m n.m./.
Štiavnické vrchy - patria do oblasti Slovenského stredohoria a sú najrozsiahlejšie sopečné pohorie celých Západných Karpát. Rozprestierajú sa na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji a Nitrianskom kraji v okresoch Žarnovica, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Zvolen, Krupina a Levice / rozloha 856 km2 /. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a rúd drahých kovov, ktoré boli v minulosti intenzívne ťažené. Vďaka pôvodnej baníckej činnosti je toto územie pomerne dobre osídlené. Reliéf má prevažne vrchovinový a hornatinový charakter. Odolnejšie zvyšky lávových prúdov tu vytvorili skalné útvary. Štiavnické vrchy ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čo sa odráža aj v horizontálnom a vertikálnom prelínaní teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami. Pôvodne prevažovali dubové, bukové a hrabové lesy. V dôsledku banskej činnosti sa však zachovali len v nižších polohách. Vo vyšších polohách prevláda smrek, vyskytuje sa i jedľa a borovica. Odlesnené plochy sú pokryté trávnatým porastom a oráčinami. V území sa nachádza mnoho umelých vodných nádrží nazývaných tajchy, ktoré boli vytvorené v súvislosti s potrebami baníctva. Najvyšším vrchom je Sitno / 1009 m n.m./.
Kremnické vrchy - sa rozprestierajú na strednom Slovensku a zasahujú až do troch krajov: Banskobystrického, Trenčianskeho a Žilinského. Rozprestierajú sa v okresoch Žiar nad Hronom, Banská Bystrica, Zvolen, Turčianske Teplice a Prievidza. Patria do oblasti Slovenského stredohoria, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 488 km2/. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový. Pestrá členitosť povrchu a veľké rozdiely v nadmorskej výške spôsobujú, že pohorie patrí do dvoch klimatických oblastí. Nižšia časť patrí do mierne teplej a vyššia centrálne časť pohoria do chladnej klimatickej oblasti. Jediným veľkým vodným tokom, ktorý preteká touto oblasťou je rieka Hron. Povrch pokrývajú v nižších polohách listnaté a vo vyšších ihličnaté lesy. Na severe prevládajú zmiešané lesy. Odlesnené plochy tvoria polia, lúky a pasienky. K prírodným zaujímavostiam územia patria napr.: Badínsky prales, tiesňava Farebného potoka pri Tajove, Harmanecká jaskyňa. Najvyšším vrchom je Flochová / 1318 m n.m./.

Starohorské vrchy - sa rozprestierajú na strednom Slovensku v Žilinskom a Banskobystrickom kraji v okresoch Ružomberok a Banská Bystrica. Patria do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 179 km2/. Starohorské vrchy obklopujú na východe Nízke Tatry, na juh Zvolenská kotlina, na západe a juhovýchode Kremnické vrchy a na severozápade a severe Veľká Fatra. Južná menšia časť pohoria je súčasťou veporika, rozsiahlejšia severná časť súčasťou pásma jadrových pohorí a v západnej časti sem okrajovo zasahujú i neovulkanity.
V Starohorských vrchoch v Španej Doline sa vyskytovali ložiská medi a v Starých Horách striebra a medi. Dodnes sa tu nachádzajú niektoré farebné kovy a antimonit. V pestrých bridliciach v doline Selčianskeho potoka tu vznikli ložiská sadrovca a vápenca. Výrazne členitý reliéf má na kryštalických horninách hladký charakter, ktorý predstavujú zaoblené široké chrbty, naopak v karbonátových horninách sú strmé svahy s bralnými formami, ostré vrchy či úzke doliny. V západnej a severozápadnej časti pohoria sa vyskytujú krasové javy.
Pohorie spadá do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Prevažná časť územia patrí do povodia Hrona a odvodňuje ju Starohorský potok, len malú časť odvodňuje Revúca, ktorá ďalej vteká do Váhu. Pohorie má charakter horskej lesnatej až lesolúčnej krajiny s lesným hospodárstvom a turisticko-rekreačnou funkciou.
Z drevín tu má dominantné postavenie buk a smrek. Aj kvôli ťažbe rúd a stavebných surovín je pôvodný ráz krajiny podstatne zmenený. Odlesnené časti povrchu pokrývajú hlavne lúky, pasienky a orná pôda. Stará banícka obec Špania Dolina patrí k najvýznamnejším kultúrnym pozoruhodnostiam celých Starohorských vrchov a bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Najvyšším vrchom je Kozí chrbát / 1330 m n.m./.

Malá Fatra - patrí do subprovincie Vnútorne Západné Karpaty, do Fatransko-Tatranskej oblasti. Rozprestiera sa na severozápade  Slovenska v Žilinskom kraji, v okresoch Žilina, Čadca, Martin a Kysucké Nové Mesto / rozloha 549 km2/. Je jediným pohorím na Slovensku, ktoré je výrazne rozdelené hlbokým riečnym údolím na dve časti. Rieka Váh delí Malú Fatru na vyššiu Kriváňsku Fatru (Veľký Fatranský Kriváň 1708,7 m n.m.) v severovýchodnej časti a na nižšiu Lúčanskú Fatru v juhozápadnej časti (Veľká Lúka 1475,5 m n.m.). Malá Fatra má značne členitý, hornatý a vysočinový reliéf. Približne stredom pohoria vedie hlavný hrebeň, na ktorom sú sústredené takmer všetky vrcholy Malej Fatry.
Prevažná časť územia Malej Fatry patrí do povodia Váhu a len nepatrnú časť odvodňuje povodie Nitry. Na rieke Váh v pohorí Malá Fatra sa nachádza najväčší riečny meander Slovenska Domašínsky meander Váhu. Na území Malej Fatry je veľa vodných prameňov a vodopádov (najväčší je Šútovský vodopád s výškou 38m).
Prevažná časť územia patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, tá však so stúpajúcou nadmorskou výškou prechádza do chladnej klimatckej oblasti.
Malá Fatra patrí vďaka svojej scenérii a prírodným krásam medzi najobľúbenejšie a turisticky najnavštevovanejšie územia. Bola vyhlásená Národným parkom. Najvyšším vrchom je Veľký Kriváň / 1709 m n.m./.
Veľká Fatra - sa nachádza na strednom Slovensku v Žilinskom kraji, v okresoch Martin, Ružomberok, Dolný Kubín a Turčianske Teplice. Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 784 km2/. Reliéf je veľmi členitý, hornatý, v nižších polohách vysočinový. Charakteristickou črtou sú rozsiahle hole. Pohorie má vysoký hlavný hrebeň, ktorý sa delí na dva rázsochy - Liptovskú a Turčiansku. Jadro tvoria zvyšky žuly a granitových vyvrelín, ktoré sú obalené prevažne vápencom a slieňmi. Na vápencoch a dolomitoch sa vyvinuli aj krasové formy reliéfu. V pohorí nájdeme množstvo minerálnych a termálnych prameňov.Prevažná časť územia patrí do chladnej klimatickej oblasti. Povrch je prevažne zalesnený, prevládajú zmiešané a bukové lesy, menej sa vyskytujú smrečiny. Vo vyšších polohách sa nachádza kosodrevina a na vápencoch nájdeme aj borovicové lesy. Odlesnené plochy zaberajú lúky, alpínske lúky a pasienky. Najvyšším vrchom je Ostredok / 1592 m n.m./.

Chočské vrchy - sa nachádzajú na severe Slovenska v Žilinskom kraji v okresoch Ružomberok,Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín. Pohorie patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 117 km2/. Chočské vrchy sa rozprestierajú na území Liptova a Oravy. Pohorie je dlhé vyše 24 km a široké približne 4 až 8 km. Budujú ho druhohorné vápence a dolomity prevažne chočského príkrovu, miestami vystupuje i flyš. Chočské vrchy sú jediné jadrové pohorie Slovenska, v ktorých kryštalické jadro nevystupuje na povrch. Pohorie má mimoriadne pestrý reliéf s mnohými bralami a krasovými formami. Charakteristickým znakom pohoria je jeho asymetrická stavba. Nesúvislý hrebeň Chočských vrchov je rozdelený hlbokými dolinami.
Turistika v tejto oblasti sa výrazne líši od turistiky v okolitých pohoriach, pretože sa tu nedá podniknúť klasická hrebeňovka. Určite sa oplatí zavítať na Veľký Choč, z ktorého sa naskytne úžasný výhľad, či do Kvačianskej doliny, ktorá je zaujímavá svojim typickým skalným reliéfom a obísť by ste nemali ani 450 až 600 metrov hlbokú krasovú Prosiecku dolinu. Pohorie patrí do chladnej klimatickej oblasti. Prevažnú časť povrchu zaberajú lesy, v nižších polohách bučiny, vyššie smrečiny a v najvyšších častiach kosodrevina. Odlesnené časti zaberajú lúky a pasienky, sporadicky i polia. Najvyšším vrchom je Najvyšším vrchom je Veľký Choč / 1611 m n.m./.
Oravská Magura - sa rozprestiera na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji v okresoch Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín. Spadá do oblasti Stredných Beskýd, ktoré sú súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 176 km2/. Je to masívne, hladko modelované pohorie, ktoré je budované tvrdými paleogénnymi pieskovcami flyša. Povrch je značne zalesnený (prevažujú jedľovo-bukové lesy, miestami smrekové). V najvyšších oblastiach sa vyskytujú hôľne porasty čučoriedok a lúčnych spoločenstiev. Územie patrí do chladnej klimatickej oblasti, ktorá sa vyznačuje tuhou zimou a častým dažďom. Najvyšším vrchom je Minčol / 1396 m n.n./.

TATRY - Pohorie Tatry sú krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádzajú sa v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, v Prešovskom a Žilinskom kraji, pričom 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Rozprestierajú sa v okresoch Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok a Tvrdošín. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s mnohými štítmi vyššími než 2 500 m n.m. Rozloha 700 km² ( z toho na Slovensku 549 km² ).
Tatry sa delia na dva geomorfologické podcelky a to Západné Tatry a Východné Tatry, ktoré sa ďalej delia na Vysoké Tatry a Belianske Tatry.  Východné Tatry sa rozprestierajú prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Je to jadrové pohorie, ktorého jadro je tvorené hlavne žulami, vápencami a dolomitmi. Tatranský reliéf je dielom vodných tokov a hlavne horských ľadovcov. Je výrazne členený s trógami, karmi či morénami. Taktiež sa tu nachádza množstvo ľadovcových jazier - plies.
V roku 2004 túto zalesnenú krajinu postihla ničivá prírodná katastrofa v podobe silnej veternej kalamity, ktorá zničila časť tatranských lesov. Prevažujú tu smrekové a jedľovo-smrekové lesy, vyskytujú sa tiež borovica limba či vo vysokých polohách kosodrevina či alpínske lúky. Miestami v nižších polohách nájdeme aj listnaté lesy (predovšetkým v Belianskych Tatrách). Územie patrí do TANAPu a jeho ochranného pásma. Celé Tatry sú popretkávané množstvom turistických cestičiek. Pozdĺž celých Tatier prechádza turistický chodník Tatranská magistrála. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít / 2655 m n.m./

Západné Tatry - sú geomorfologický podcelok Tatier a rozkladajú sa v severnej časti Slovenska, v Žilinskom kraji, západne od Vysokých Tatier. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče / rozloha 400 km2/. Západné Tatry sú súčasťou systému jadrových pohorí. Jadro je tvorené žulami a kryštalickými bridlicami, na povrchu vápencami a dolomitmi. Západné Tatry majú naozaj úchvatný reliéf. Návštevník môže obdivovať mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády či plesá, malebné doliny alebo vysoké štíty. Na území Západných Tatier sa vyskytujú aj prejavy krasovej činnosti. Vzniklo tu niekoľko jaskýň, ktoré však majú nedostatok sekundárnych krasových foriem. Najčastejšie sa vyskytujú formy mrazové či formy vzniknuté rútením. Taktiež tu môžeme nájsť prírodné tunely, závrty, bogazy či škrapy. Najvýznamnejšou jaskyňou pohoria je Brestovská jaskyňa, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou a je typom puklinovoriečnej jaskyne s aktívnym podzemným tokom. Celé územie Západných Tatier patrí do chladnej horskej klimatickej oblasti. Povrch je prevažne lesnatý (smrekový), vo vyšších polohách sa nachádzajú zakrpatené borovice, kosodrevina a lišajníky. Najvyšším vrchom je Bystrá / 2248 m n.m./. Najznámejšími turistickými strediskami Západných Tatier sú Podbanské, Pribylina, Račkova dolina, Žiarska dolina, Zverovka a Zuberec. Celé územie Západných Tatier patrí do Tatranského národného parku (TANAP).
Vysoké Tatry - sú geomorfologickou časťou podcelku Východné Tatry (druhým podcelkom sú Belianske Tatry), ktoré patria do celku Tatry. Nachádzajú sa na severe Slovenska v Prešovskom kraji, na hranici s Poľskom / rozloha 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku) /.
Vysoké Tatry sú jadrové pohorie. Jadro je tvorené žulami a kryštalickými bridlicami, na povrchu vápencami a pieskovcami, s výskytom kremeňa. Reliéf je vysokohorský, značne členitý, so stŕmimi štítmi a hrebeňmi. Na území nájdeme krasové javy, vodopády, plesá, liečebné pramene, vzácne rastliny a živočíchy. Povrch je husto zalesnený. Prevládajú smrekové lesy, vo vyšších polohách zakrpatené borovice, kosodrevina a lišajníky. Na odlesnených plochách alpínske lúky.
Tatranské podnebie má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu chladné počasie, teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu drží 200 až 250 dní v roku a na niektorých tienistých miestach sa netopí vôbec.
Vysoké Tatry sa vyznačujú ideálnymi podmienkami na turistiku, horolezectvo, horskú cyklistiku, lyžovanie, golf, rekreáciu či liečbu niektorých chorôb. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít / 2655 m n.m./.
Nízke Tatry - sú druhým najvyšším a zároveň najrozsiahlejším pohorím Slovenskej republiky. Nachádzajú sa na strednom Slovensku v Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji v okresoch Liptovský Mikuláš, Brezno, Ružomberok, Banská Bystrica a Poprad. Patria do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 1258 km2/. Jadrové pohorie Nízke Tatry je sedlom Čertovica rozdelené na západné Ďumbierske a východné Kráľovohoľské Tatry. Pohorie je budované granitmi, kryštalickými bridlicami, ale tiež dolomitmi, vápencami a ďalšími sedimentárnymi horninami. Nízke Tatry patria do chladnej klimatickej oblasti. Povrch severnej časti je pokrytý prevažne ihličnatými spravidla smrekovými lesmi, v južnej časti sa vyskytujú listnaté lesy s prevahou buka. Vo vyšších polohách sa nachádza kosodrevina a alpínske lúky. Chránia sa jaskyne a iné krasové formy, ľadovcové formy reliéfu, zachované lúčne a lesné spoločenstvá s množstvom endemitov a reliktov. Najvyšším vrchom je Ďumbier / 2043 m n.m./.
Belianske Tatry - sú geomorfologickou časťou podcelku Východné Tatry (druhým podcelkom sú Vysoké Tatry), ktoré patria do celku Tatry. Nachádzajú sa v obciach Tatranská Javorina, Vysoké Tatry a Ždiar v Prešovskom kraji / rozloha  5407,7 ha /. Os Belianskych Tatier tvorí 14 km dlhý vápencový hlavný hrebeň, ktorý sa tiahne vo východno-západnom smere. Veľká časť územia Belianskych Tatier je od roku 1978 správou TANAPu uzatvorená, turisticky sprístupnené sú len okrajové doliny a od roku 1993 aj jednosmerný náučný chodník Monkovou dolinou. K dominantám patrí Ždiarska vidla (2 146 m vysoká, ktorá je však pre verejnosť taktiež neprístupná).
Belianske Tatry boli v minulosti podstatne menej zaľadnené ako Vysoké Tatry, čo im však vôbec neubralo na kráse. Majú veľmi pestrý reliéf s množstvom previsov, skalných stien či tiesňav. Pohorie je tiež významnou krasovou oblasťou. Pre verejnosť je sprístupnená Belianska jaskyňa. V Belianskych Tatrách sa nachádza horská chata Plesnivec, ktorá je umiestnená pod Bujačím vrchom. Nenachádza sa tu žiadne pleso. Pohorie je mimoriadne bohaté na reliktné a endemitické druhy rastlín (spomeňme aspoň plesnivec alpínsky, poniklec alpínsky či horčičník karpatský) a chránené živočíchy (napr. kamzík, svišť, orol). Najvyšším vrchom je Havran / 2 152 m n.m./ (nie je však prístupný pre verejnosť kvôli ochrane prírody).
Poľana - sa rozprestiera na strednom Slovensku na území Banskobystrického kraja v okresoch Banská Bystrica, Zvolen a Detva. Patrí do oblasti Slovenské stredohorie, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát / rozloha 183 km2/. Poľana je naším najvyšším sopečným pohorím. Reliéf má hornatinový charakter, ktorý prechádza v najvyšších polohách do vrchovinového. V južnej časti, na výstupoch andezitových prúdov, je hladký reliéf prerušovaný skalnými útvarmi (napr. Melichova skala, Kalamárka). Väčšina územia patrí do chladnej klimatickej oblasti. Pohorie pokrývajú prevažne zmiešané lesy, ktoré sa striedajú s lúkami, pasienkami a oráčinami. Pre danú oblasť je typické roztratené laznícke osídlenie. Najvyšším vrchom je Poľana / 1458 m n.m./.

Muránska planina - sa nachádza v severnej časti Slovenského Rudohoria v Banskobystrickom kraji, v okresoch  Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Muránska planina spolu so Slovenským rajom patrí do celku Spišsko-gemerského krasu, ktorý je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Rozloha: Národný park Muránska planina 203,18 km² a jeho ochranné pásmo 216,98 km².
Jadro Muránskej planiny pozostáva z vápencovej a dolomitovej planiny, ktorá má charakter náhornej pahorkatiny s krasovými prvkami. Voda tu do hlbokých brázd a dolín vymodelovala, najmä na juhovýchodnom a severozápadnom okraji, strmé bralnaté zrázy. Povrch planiny je málo členitý a dosahuje nadmorskú výšku 900 až 1 400 metrov.
V dobre vyvinutom krase sa tu vyskytuje množstvo závrtov, priepastí, jaskýň, ponorov a vyvieračiek. Lesy pokrývajú okolo 90% rozlohy národného parku. Muránska planina je výnimočná tiež výskytom ojedinelých rastlín a živočíchov. Medzi svetové unikáty patrí treťohorný endemit lykovec muránsky, ktorý sa nevyskytuje nikde inde na svete, a vzácny relikt fuzáč alpský.
Na územie Národného parku zasahujú štyri geomorfologické celky:
- Spišsko-gemerský kras (ktorý pozostáva z podcelkov Muránska planina a Slovenský raj), 
- Veporské vrchy
- Stolické vrchy
- Horehronské podolie
Turisti si môžu vybrať z vyše 300 kilometrov značených turistických chodníkov a náučných trás. Najlepší prístup do Národného parku je z okolitých obcí a osád, ako napríklad Muráň alebo Závadka nad Hronom. Najvyšší vrch: Kľak 1 409 m n. m.(podcelku Muránska planina), Fabova hoľa 1439 m n. m.(národného parku Muránska planina).

Veporské vrchy - sa nachádzajú na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji. Ich územie zasahuje do okresov Banská Bystrica, Brezno, Detva, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec / rozloha 870 km2/. Veporské vrchy sa rozdeľujú na štyri podcelky: Fabova hora -Čierťaž- Sihlianska planina - Balocké vrchy
Sú kryštalicko-druhohorného pôvodu. Ich územie leží v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Zasahuje sem CHKO  Poľana. Nájsť tu môžeme pôvodné lesy s charakterom pralesa (Dobročský prales, Klenovský Vepor), smrečiny a bučiny. V odlesnených oblastiach sa vyskytujú lúky, pasienky a orná pôda.
Pramenia tu Ipeľ, Rimava a Čierny Hron. Najvyšším vrchom je Fabova hoľa / 1439 m n.m./.

Spišská Magura - sa nachádza na severe Slovenska na hraniciach s  Poľskom v Prešovskom kraji v okresoch  Kežmarok a Stará Ľubovňa. Patrí do Podhôľno-magurskej oblasti, ktorá je súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 340 km2/. Na východe pohoria vystupujú na povrch druhohorné vrstvy a na ich zlomovej línii vyvierajú početné minerálne pramene. Pohorie má prevažne hornatinový a vrchovinový reliéf. Väčšinu povrchu zaberajú prevažne ihličnaté lesy, v ktorých pôvodné bučinové a jedľo-bučinové lesy nahradili smrekové lesy. Odlesnené časti pohoria zaberajú lúky, pasienky, kroviny a menšie polia.
Pohorie patrí do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Oblasť Spišskej Magury kedysi bývala drevorubačskou a pastierskou krajinou. Až donedávna bola mimo dopravných tepien, vďaka čomu si zachovala mnohé folklórne pozoruhodnosti. Národné parky PIENAP a TANAP zasahujú do pohoria Spišská Magura. Najvyšším vrchom je Repisko / 1259 m n.m./.
Levočské vrchy - sa rozprestierajú na severe Slovenska východne od Vysokých Tatier v Prešovskom kraji. Okrem okresného mesta Levoča, ktoré im dalo názov zasahujú tiež do okresov Kežmarok, Sabinov a Stará Ľubovňa / rozloha 625 km2/. Levočské vrchy sú flyšovým pohorím, ktoré patrí do Podhôľno-magurskej oblasti. Tvorené je vrstvami pieskovcov, bridlíc, zlepencami a brekciami. Ležia v dažďovom tieni Tatier v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti.
Levočské vrchy pokrývajú smrekové lesy s prímesou jedle a v južnej časti najmä bukovo-dubové lesy s jedľou. Odlesnené územia slúžia ako lúky, pasienky alebo orná pôda. Svoj prameň tu má rieka Torysa. Najvyšším vrchom je Čierna hora / 1289 m n.m./.

Pieniny - sa nachádzajú na slovensko-poľských hraniciach na severe východného Slovenska v Prešovskom kraji v okrese Stará Ľubovňa. Pohorie patrí do oblasti Východné Beskydy, ktoré sú súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 46 km2/. Pieniny sa delia na tri časti a to Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči; Centrálne Pieniny (nazývané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou; a Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky /1050 m n.m./, najvyšší vrch Pienin. Prevláda hornatinový a vrchovinový reliéf tvorený vystupujúcimi útvarmi bielych vápencov, takzvanými bralami. Povrch pokrývajú ihličnaté a zmiešané lesy s prevahou smreka, buku a jedle. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Dunajec vyhĺbil v pohorí Pienin obrovskú úzku a kľukatú tiesňavu. Turistami mimoriadne obľúbené sú Tri korunky a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca na slovenskej strane. Veľmi atraktívny je aj splav Dunajca na pltiach.
Slovenský Raj - pohorie sa nachádza v severnej časti Slovenského Rudohoria v Košickom kraji. Slovenský raj spolu s Muránskou Planinou patrí do celku Spišsko-gemerského krasu. Pohorie je tvorené prevažne z vápencov a dolomitov, čiastočne z pieskovca, kremenca, bridlíc a fylity. Slovenský raj má prevažne charakter krasovej planiny s množstvom tiesňav, roklín, priepastí, úzkych dolín a kaňonov. Územie je veľmi bohaté na rôzne krasové formy / rozloha 19 736 ha /. Pre Slovenský raj sú typické pomerne veľké mikroklimatické rozdiely, ktoré súvisia s naozaj extrémnou členitosťou reliéfu. Často tu dochádza k teplotným inverziám, kedy sú tiesňavy chladnejšie aj vlhšie ako vyššie položené planiny. Tento jav je badať predovšetkým na jeseň a v zime.
V Slovenskom raji sú potoky a rieky základný prvok modelovania krajiny. Voda dravo preteká kaňonmi, vytvára kaskádové vodopády a vniká do podzemia, kde modeluj úchvatné jaskyňové systémy. Územie patrí do povodia Hornádu, len malá časť na východe odteká do Hronu. Najvyšším vrchom je Ondrejisko / 1270 m n.m./.

Slovenský kras - pohorie Slovenský kras (národopisná oblasť horný Gemer, len jej najvýchodnejšia časť zasahuje na územie Abova) sa rozprestiera na rozhraní stredného a východného Slovenska, v Košickom a Banskobystrickom kraji, a zaberá jeho najjužnejšiu časť, kde tvorí aj štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Slovenský kras spadá do oblasti Slovenského Rudohorie, ktoré je súčasťou Západných Karpát. Pohorie je tvorené hlavne vápencami, ktoré sú priepustné, a preto ľahko v podzemí podliehajú intenzívnemu krasovateniu. Okrem nich sa na geologickej stavbe podieľajú aj dolomity a bridlice. Romantická krajina je popretkávaná turistickými a náučnými chodníkmi. Rozprestiera sa na ploche 361,65 km². Vďaka svojej prírodnej a kultúrnohistorickej rozmanitosti sa jedná o jednu z najkrajších oblastí Slovenska.
Najvyšším vrchom je Matesova skala / 925 m n.m/.
Zaujímavosti: Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou Slovenského krasu je jaskynný systém Skalistého potoka, ktorý dosahuje dl'žku 5 689 m a hl'bku - 317m. Najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete je Silická ľadnica (503 m n.m.). Slovenský kras je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky s bohato zastúpenými povrchovými aj podzemnými krasovými javmi.

Volovské vrchy - ležia na východe Slovenska v Košickom kraji. Zasahujú do okresov Rožňava, Gelnica, Košice – okolie a Spišská Nová Ves / rozloha 1 342 km²/. Pohorie Volovských vrchov patrí do flyšového pásma oblasti Slovenského Rudohoria. Prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená najmä smrekom a jedľou. Bukové a dubové porasty sa viažu na južné okrajové časti pohoria. Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Pramení tu napríklad rieka Bodva. Najvyšším vrchom je Zlatý stôl / 1322 m n.m./.
Stolické vrchy - sa rozprestierajú na strednom Slovensku v Banskobystrickom a čiastočne Košickom kraji, v okresoch Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a Lučenec. Patria do oblasti Slovenského Rudohoria / rozloha 607 km²/. Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky: Stolica - Tŕstie - Klenovské vrchy - Málinské vrchy
Nachádzajú sa v mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Porast tvoria smrečiny, v nižších polohách bučiny a dubohrabiny. Len na niektorých chrbtoch sú zachované lesné porasty. Na odlesnenom území sú lúky, pasienky alebo orná pôda. Výskyt nerastných surovín na ich území podnietil v stredoveku vznik baníckych mestečiek (napr. Kokava nad Rimavicou). Najvyšším vrchom je Stolica / 1 476 m n.m./.
Čergov - sa rozkladá v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji v okresoch Sabinov, Stará Ľubovňa, Prešov a Bardejov. Čergov patrí do oblasti Východné Beskydy, ktorá je súčasťou Vonkajších Západných Karpát / rozloha 301 km²/. Čergov, ako výrazne ohraničený horský masív, je tvorený na flyšovom podklade pieskovcami a ílovcami, v južnej časti je budovaný bradlovým pásmom. Reliéf je hornatinový. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je pokrytý zmiešanými lesmi, v ktorých prevládajú listnaté stromy (dub, hrab, buk, jedľa, javor, breza), z ihličnanov sa vyskytuje hlavne smrek. Menšie plochy zaberajú lúky a krovinové porasty. Poľnohospodárskej pôdy je minimum. Najvyšším vrchom je Minčol / 1 156 m n.m./.
Nízke Beskydy - sú krajinná oblasť suprovincie Vonkajšie Východné Karpaty, nachádzajúce sa v severovýchodnej časti  Slovenska a v južnom Poľsku. Tvorí ju súbor krajinných celkov, ktoré sú spojovacím článkom medzi Západnými a Východnými Karpatmi. Sú najužšou a najnižšou časťou Karpát. Celková rozloha je skoro 3 700 km2. Patria k nej na Slovensku tieto krajinné celky: Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie. Z juhu do Nízkych Beskýd zasahujú dubové lesy. Veľkú časť zaberajú dubovo-hrabové lesy. Pri Becherove sa zachoval aj tis. Pri potokoch sú časté jelšiny.

Slanské vrchy - sa nachádzajú na východnom Slovensku v Košickom a Prešovskom kraji, v okresoch Košice – okolie, Prešov, Trebišov a Vranov nad Topľou / rozloha 537 km2/. Slanské vrchy patria do oblasti Matransko-Slanskej. Toto sopečné pohorie Slanské je súčasťou karpatského vulkanického oblúka. Prevláda tu teplá, mierne teplá, vo vyšších polohách chladná klimatická oblasť. Vegetácia je zastúpená prevažne bukmi a dubmi. Môžeme tu nájsť aj pôvodné lesy s charakterom pralesa a malým vplyvom človeka (Šimonka, Oblík). Najvyšším vrchom je Šimonka / 1092 m n.m./.
Vihorlatské vrchy - sú najvýchodnejším sopečným pohorím Slovenska. Pohorie sa rozkladá na rozhraní  Prešovského a Košického kraja v okresoch Michalovce, Humenné, Snina a Sobrance / rozloha 360 km2/. Vihorlatské vrchy patria k najzachovalejším sopečným pohoriam na Slovensku. Zachovali sa tu pôvodné druhy rastlín a živočíchov. Povrch je takmer úplne zalesnený, nachádzajú sa tu neporušené pralesovité útvary, prevládajú listnaté bukové lesy. Vďaka riedkemu osídleniu sa tu zachovala nedotknutá príroda so vzácnou flórou a faunou. Úpätia Vihorlatských vrchov patria do teplej klimatickej oblasti, s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza územie do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Najvyšším vrchom je Vihorlat / 1076 m n.m./.
                            

                          

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk

TOPlist